Choď na obsah Choď na menu
 


 

Obrázok

Čo je metlobal?

Metlobal bol, je a pravdepodobne aj bude najobľúbenejším čarodejníckym športom, ktorý si získal srdcia mladých či starých, mužov aj žien, hlúpych, no aj múdrych čarodejníkov. Jeho čaro spočíva vo fakte, že sa hrá vysoko nad zemským povrchom, jeho súčasťou sú tri bránkové tyče podobné gigantickým lízatkám a hrá sa s až štyrmi loptami rôznych veľkostí a stupňov dôležitosti. Zápas nemá určenú dĺžku, hra sa skončí jednoducho vtedy, keď stíhač niektorého z mužstiev chytí najmenšiu zlatú loptičku zvanú Ohnivá strela. Ale o tom už v pravidlách metlobalu...

Pravidlá metlobalu

1. Hracia plocha, športové náradie:
- metlobal sa hrá na trojrozmernom ihrisku, a na každej strane sú umiestnené tri koše v rôznej výške. Pri samotnej hre sa používajú štyri lopty - sýtočervená prehadzovačka, dve ako uhoľ čierne dorážačky a žiarivožltá ohnivá strela, ktorá má ešte po bokoch dve strieborné krídelká. Posledná, ohnivá strela, nie je v hre od jej začiatku, ale zjavuje sa zásadne nečakane, tak ako nečakane môže rozhodnúť takmer beznádejne vyzerajúci zápas.

Obrazek2. Rozhodca:
- v metlobalovom zápase rozhoduje minimálne jeden rozhodca. Rozhodca zahajuje a ukončuje zápas, môže ho kedykoľvek prerušiť a udeliť tiež hráčovi napomenutie. Rozhodca nesmie používať kúzla a čary v prospech ktoréhokoľvek družstva.

3. Zloženie mužstva a úlohy jednotlivých hráčov:
- metlobal hrajú proti sebe dve sedemčlenné družstvá. Hráčmi mužstva môžu byť adeptky na čarodejníčky aj adepti na čarodejníkov, teda dievčatá aj chlapci. Zloženie metlobalového mužstva:
traja triafači
jeden strážca
dvaja odrážači
jeden stíhač

- triafači si navzájom prehadzujú loptu prehadzovačku a snažia sa ju trafiť do súperovho koša a dať tak gól. Strážca lieta okolo košov svojho mužstva a bráni súperovi dať gól a získať tak cenné body. Odrážači chránia hráčov vlastného mužstva pred loptami dorážačkami - pálkami ich odrážajú do súperových hráčov. Posledný hráč v poli je stíhač, ktorý sa snaží spozorovať a chytiť ohnivú strelu (malú loptičku so striebornými krídelkami) a získať tým pre svoje družstvo maximálny počet bodov a zároveň ukončiť zápas.

4. Dĺžka zápasu a bodovanie:
- zápas nemá presne vymedzenú hraciu dobu. Končí sa, keď stíhač jedného z družstiev chytí ohnivú strelu.

Bodovanie: 1 kôš prehadzovačkou = 10 bodov
chytenie ohnivej strely = 150 bodov

Obrázok Najznámejšie metlobalové tímy

Z príručky Metlobal v priebehu vekov od autora Kennilworthyho Whispa



Appelbyské šípy: Tento severoanglický tím vznikol v roku 1612. Ich habity sú svetlomodré, ozdobené žiarivým strieborným šípom. Priaznivci Šípov sa isto zhodujú na tom, že najväčším okamihom v ich dejinách bol rok 1932, keď zvíťazili nad vtedajším majstrom Európy, družstvom Sofijských supov v zápase, ktorý trval šestnásť dní, pričom takmer celý čas husto pršalo a bola hmla. Tradíciu fanúšikov klubu - vystreľovanie šípov z prútikov vždy, keď ich družstvo skórovalo - Oddelenie čarodejníckych hier a športov zakázalo roku 1894 po tom, čo jedna z týchto striel prebodla nos rozhodcu Nugenta Pottsa. Už tradičnou sa stala vzájomná nenávisť medzi fanúšikmi Šípov a Osbournských ôs (pozri nižšie).

Ballycastelskí netopieri: Najoslavovanejšie metlobalové družstvo Severného Írska, ktoré do dnešného dňa získalo celkom dvadsaťsedem titulov majstra metlobalovej ligy je druhým najúspešnejším družstvom histórie. Hráči nosia čierne habity s bordovo-červeným netopierom na hrudi. Ich slávny maskot kaloň Barny je dobre známy z reklamy na ďatelinové pivo. ("Barny by si dal ďatelinové pivo - najlepšia netopieria pochúťka.")

Caerphillské katapulty: Hráči waleských Katapultov, ktorých klub vznikol roku 1402, nosia habity so svetlozelenými a šarlátovými zvislými pruhmi. Úctyhodná je história tohto klubu, ktorý získal osemnásť titulov majstra ligy a slávny triumf vo finále majstrovstiev Európy roku 1956, v ktorom porazil nórske družstvo Karasjokských drakov. Po tragickej smrti ich najslávnejšieho "Postracha" Daia Llewellyna, ktorého na dovolenke v Mykénach zožrala chiméra, bol pre všetkých čarodejníkov a čarodejnice vo Walese vyhlásený deň národného smútku. Pamätná medaila "Postracha" Daia sa v súčastnosti udeľuje po skončení každej sezóny tomu ligovému hráčovi, ktorý sa počas niektorého stretnutia vyznamenal ako bezkonkurenčný a fantasticky bláznivý hazardér.

Falmouthskí sokoli: Sokoli nosia habity v kombinácii tmavosivej a bielej s emblémom sokolej hlavy na prsiach. Sú známi svojou tvrdou a nekompromisnou hrou: túto ich reputáciu upevnili aj svetoznámi odrážači Kevin a Karl Broadmoorovci, ktorí za klub hrali v rokoch 1958-1969 a ktorých výstrelky viedli k tomu, že im Oddelenie čarodejníckych hier a športov celkovo štrnásťkrát pozastavilo aktívnu činnosť. Klubové heslo znie: "Zvíťazíme! Ak nás čaká prehra, bude každá rozbitá hlava dobrá."

Holyheadské harpye: Holyheadské harpye sú veľmi starým waleským tímom (založený roku 1203) a medzi metlobalovými klubmi vynikajú tým, že do svojich služieb už od počiatku prijímali výhradne len čarodejnice. Habity Harpyí sú tmavozelené so zlatým pazúrom na prsiach. Zápas, v ktorom Harpye roku 1953 porazili Heidelberských hromotĺkov, sa všeobecne považuje za jedno z najkvalitnejších metlobalových stretnutí, aké sa kedy odohrali. Súboj trval celkovo sedem dní a skončila ho stíhačka Harpyí Glynnis Griggithsová, keď veľkolepým spôsobom chytila ohnivú strelu. Kapitán Hromotĺkov Rudolf Brand sa preslávil zasa tým, že po skončení zápasu zosadol zo svojej metly a požiadal o ruku kapitánku súperiek Gwendolyn Morganovú, ktorá mu úderom svojho Ometla 5 spôsobila otras mozgu.

Kudleyovské kanóny: Mnohí ľudia sa nazdávajú, že slávne dni Kanónov sú už minulosťou, ich oddaní fanúšikovia však veria, že znovuzrodenie je nablízku. Kanóny dvadsaťjedenkrát vyhrali ligu, naposledy to však bolo v roku 1892 a v celom uplynulom storočí podávali len veľmi nevýrazné výkony. Kudleyovské kanóny nosia žiarivo oranžové habity s emblémom letiacej delovej gule a svoma čiernymi klubovými iniciálkami. Klubové heslo roku 1972 zmenili z pôvodného "Zvíťazíme" na "Držme si všetci palce a dúfajme, že to dobre dopadne."

Montroské straky: Straky sú najúspešnejším tímom histórie britskej a írskej ligy. Vyhrali ju doposiaľ tridsaťdvakrát. Ako dvojnásobní majstri Európy majú Straky priaznivcov na celom svete. Z mnohých vynikajúcich hráčov spomeňme stíhačku Eunice Murrayovú (zomrela roku 1942), ktorá kedysi pripravila petíciu za "rýchlejšiu ohnivú strelu, pretože túto je skrátka veľmi jednoduché chytiť", a Hamisha MacFarlana (kapitána v rokoch 1957-1968), ktorý svoju úspešnú metlobalovú kariéru zavŕšil rovnako vynikajúcim pôsobením vo funkcii riaditeľa Oddelenia čarodejníckych hier a športov. Straky nosia čierno-biele habity s jednou strakou na prsiach a jednou na chrbte.

Magochester United: Tím Magochester United bol založený roku 1163 a je najstarším ligovým mužstvom. Môže sa pochváliť dvadsiatimi dvoma titulmi ligy majstrov a dvoma víťazstvami na majstrovstvách Európy. Ich tímovú hymnu "Hej, chlapci, odpáľte tie dorážačky a hoďte sem prehadzovačku" prednedávnom nahrala spievajúca čarodejníčka Celestína Warbecková v rámci kampane za získanie finančných prostriedkov na Nemocnicu sv. Munga na liečbu čarovných chorôb a zranení. Hráči magochesterského tímu nosia tmavomodré habity s klubovým emblémom - dvoma skríženými zlatými papyrusmi.

Tutshillské tornáda: Tornáda nosia azúrovomodré habity s dvoma tmavomodrými T na prsiach a na chrbte. Klub vznikol roku 1520 a obdobím najväčších úspechov bol pre nich začiatok 20. storočia, ke´d sa pod vedením kapitána a stíhača Rodericka Plumptona stali päťkrát po sebe majstrom ligy, čo je dodnes neprekonaný britský a írsky rekord. Roderick Plumpton dvadsaťdvakrát reprezentoval ako stíhač Anglicko a je držiteľom britského rekordu za najrýchlejšie chytenie ohnivej strely pri hre (tri a pol sekundy v stretnutí proti Caerphillským katapultom roku 1921).

Wigtownskí tuláci: Tento klub zo škótsko-anglického pohraničia založilo roku 1422 sedem potomkov čarodejníckeho mäsiara Waltera Parkina. Štyria bratia a tri sestry vytvorili nepochybne veľmi silný tím, ktorý zriedkakedy prehral, a to vraj i preto, že súperov akosi vyvádzal z miery pohľad na Waltera, ktorý stával za postrannou čiarou s prútikom v jednej a so sekáčikom na mäso v druhej ruke. V priebehu nasledujúcich storočí vo wigtownskom družstve pôsobili mnohí ďalší pokračovatelia Parkinovho rodu a jeho hráči na pamiatku svojho pôvodu nosia krvavočervené habity so strieborným sekáčikom na mäso na hrudi.

Osbournské osy: Osbournské osy nosia vodorovne pruhované čiarno-žlté habity s emblémom ôs na prsiach.Klub, ktorý bol založený roku 1312, získal celkom osemnásť titulov majstrov ligy a dvakrát sa prebojoval do semifinále majstrovstiev Európy. Za svoje meno údajne vďačia nepeknému incidentu, ku ktorému došlo niekedy v polovici 17. storočia pri stretnutí s Applebyskými šípmi, keď si jeden z odrážačov, ktorý prelietal okolo stromu rastúceho na okraji ihriska, všimol medzi vetvami osie hniezdo a odpálil ho smerom k stíhačovi Šípov. Toho tak vážne poštípali osy, že musel odstúpiť z hry. Osbournské osy zápas vyhrali a osu prijali za svoj šťastný emblém. Fanúšikovia ôs pri trestnom strieľaní proti svojmu tímu hlasno bzučia, aby rozptýlili protivníka.

 

Metla: Vývoj pretekárskej metly

   Až do začiatku 19. storočia sa metlobal hral na bežných metlách rozličnej kvality. V porovnaní so svojimi stredovekými predchodkyňami však predstavovali obrovský krok vpred. Vankúšové kúzlo (pozri obrázok), ktoré roku 1820 vynašiel Elliot Smethwyck, výrazne prispelo k tomu, že nové metly boli oveľa pohodlnejšie ako predošlé. Metly v 19. storočí však nedosahovali dostatočnú rýchlosť a vo vyšších polohách boli neraz ťažko ovládateľné. Väčšinu metiel ručne vyrábali remeselníci, a aj keď z hľadiska dizajnu a umeleckého spracovania ide neraz o obdivuhodné kusy, ich výkonnosť sa zriedkakedy vyrovnala ich elegantnému vzhľadu.
   Názorným príkladom je Dubena 79, metla pomenovaná podľa toho, že jej prvý kus uzrel svetlo sveta roku 1879. Dubena, ktorej konštruktérom bol holandský výrobca metiel Eliáš Grimstone, je elegantná metla s veľmi silnou dubovou rúčkou. Jej hlavnou prednosťou je vytrvalosť a odolnosť voči prudkým nárazom vetrov. Dnes je Dubena vysoko ceneným zberateľským artiklom, pokusy o jej využitie pri metlobale však nikdy neboli veľmi úspešné. Pri obrátkach vo vysokej rýchlosti je ťažkopádna a nikdy si nezískala obľubu hráčov, ktorí dávajú prednosť pohyblivosti pred bezpečnosťou, hoci zostane vždy zapísaná v histórii ako metla, ktorú využila roku 1935 Jocunda Sykesová pri prvom úspešnom prelete cez Atlantický oceán. (Dovtedy dávali čarodejníci prednosť plavbe loďou a metlám na také veľké vzdialenosti nedôverovali. Nespoľahlivosť premiestňovania stúpa geometrickým radom spolu so zväčšujúcou sa vzdialenosťou, takže používať na medzikontinentálne premiestňovanie ju môžu iba špičkovo vytrénovaní čarodejníci.)
   Prvý Mesačný lúč, ktorý roku 1901 vyrobila Gladys Boothbyová, predstavoval v konštrukcii metiel obrovský skok vpreda skutočne dlhé roky boli tieto štíhle metly s jaseňovou rúčkou pre potreby metlobalu veľmi žiadané. Hlavnou prednosťou Mesačného lúča oproti iným metlám bola jeho schopnosť dosahovať väčšie výšky a zároveň si zachovať v týchto polohách dokonalú ovládateľnosť. Gladys Boothbyová nestačila Mesačné lúče vyrábať v množstve, ktoré hráči metlobalu potrebovali; tí preto uvítali výrobu nového modelu, ktorým bol Strieborný šíp. Tento skutočný predchodca pretekárskej metly dosahoval omnoho vyššie rýchlosti ako Mesačný lúč alebo Dubena (s vetrom v chrbte to mohlo byť až stotridsať kilometrov za hodinu), rovnako ako tieto metly však bol výsledkom práce jediného čarodejníka Leonarda Jewkesa a dopyt mnohonásobne prevyšoval ponuku.
   K revolučnému zlomu došlo roku 1926, keď bratia Bob, Bill a Barnaby Ollertonovci založili firmu Ometlo Company. Ich prvý model Ometlo 1 sa vyrábal v množstvách, aké svet doposiaľ nevidel. Na trhu sa prezentoval ako pretekárska metla špeciálne konštruovaná na športové účely. Ometlo, ktoré dokázalo zatáčať ako žiadna metla pred ním, okamžite slávilo triumfálne úspechy, takže v priebehu jedného roka lietali na ometlách všetky metlobalové družstvá v krajine.
   Bratia Ollertonovci si však výhradný monopol na trhu metlobalových metiel neudržali dlho. Roku 1929 vznikla druhá firma vyrábajúca športové metly; založili ju Randolph Keitch a Basil Horton, obidvaja hráči Falmouthských jastrabov. Prvou metlou spoločnosti Comet Company bola Kométa 140, ktorá získala svoje meno vďaka tomu, že to bol 140. model, ktorý Keitch a Horton testovali pred jeho uvedením na trh. Vďaka patentovanému Horton-Keitchovmu brzdiacemu kúzlu sa znížilo nebezpečenstvo, že hráči metlobalu preletia cez bránku či vletia do autu. Kométa sa vďaka tomu stala obľúbenou metlou mnohých britských a írskych tímov.
   Zatiaľ čo sa konkurencia medzi ometlami a kométami zostrovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že v rokoch 1934 a 1937 uviedli firmy na trh vylepšené modely Ometlo 2 a 3 a roku 1938 Kométu 180, po celej Európe sa začali objavovať ďalší výrobcovia metiel.
   Ohniváka uviedli na trh roku 1940. Jeho výrobcom bola firma Ellerby and Spudmore zo Schwartzwaldu. Bola to vysoko odolná metla, ale nikdy nedosiahla špičkové rýchlosti ometiel alebo komét. Roku 1952 prišla firma Ellerby and Spudmore na trh s novým modelom nazývaným Smädná čiara. Tá je síce rýchlejšia ako ohnivák, má však sklon pri stúpaní strácať výkon a profesionálne metlobalové tímy túto metlu nikdy nepoužívali.
   Roku 1955 predstavila firma Universal Ltd. svoju Svištiacu hviezdu, čo bola do dnešných dní najlacnejší model pretekárskej metly. Po počiatočnom úspechu, keď si získala obrovskú obľubu, sa však ukázalo, že Svištiaca hviezda stráca po dlhšom používaní rýchlosť a výšku. Firma Universal Ltd. roku 1978 zanikla.
   Roku 1967 svet pretekárskych metiel prekvapila nová spoločnosť Nimbus Company. Niečo také, ako bol Nimbus 1000, svet dovtedy nevidel. Nimbus dosahoval rýchlosť až stoosemdesiat kilometrov za hodinu a bol schopný otočiť sa na mieste vo vzduchu o 360 stupňov. Navyše spájal v sebe spoľahlivosť Dubeny 79 a ľahkú ovládateľnosť najlepších ometiel. Ihneď sa stal obľúbenou metlou profesionálnych metlobalových tímov celej Európy a nasledujúce modely (1001, 1500 a 1700) pomohli firme Nimbus Company získať vedúce postavenie medzi výrobcami.
   Prútik 90 sa začal vyrábať roku 1990 a mal podľa svojich výrobcov Flyta a Barkera nahradiť nimbus v úlohe najpredávanejšej metly. Napriek tomu, že mal dokonalú povrchovú úpravu a množstvo nových prvkov, ako napríklad zabudovanú varovnú píšťalku a samočistiacu kefu, sa Prútik 90 ukázal ako nespoľahlivý pri vysokých rýchlostiach, keď nedokáže udržať smer. Získal si nešťastnú povesť metly, na ktorej lietajú čarodejníci, ktorí majú viac galeónov ako rozumu.

 

 

Metlobalové manévre

   Hra nazývaná metlobal aj naďalej vzrušuje a fascinuje mnohých priaznivcov na celom svete. Každý, kto si dnes kúpi vstupenku na metlobalový zápas, má prakticky zaručené, že bude svedkom detailne prepracovaného súboja nesmierne skúsených a obratných letcov (pravda, ak niektoré družstvo nechytí ohnivú strelu už v prvých piatich minútach zápasu: v tom prípade si všetci pripadáme tak trochu podvedení). Nič to nepotvrdzuje lepšie než zložité manévre, ktoré v dejinách hry vymysleli čarodejníci a čarodejnice s cieľom pozdvihnúť seba aj celý metlobal k najvyšším métam. Niektoré z nich uvádzame nižšie:

Dvojitá ofenzíva: Obidvaja odrážači odpália dorážačku súčasne, čím jej dodajú mimoriadne veľkú rýchlosť a jej útok je oveľa nebezpečnejší.

Hviezdica a Palica: Obranný manéver strážcu: strážca drží metlu vo vodorovnej polohe jednou rukou a jednou nohou zachytenou okolo rúčky (pozri obrázok). Obidve ruky aj nohy má však natiahnuté. O tento manéver by sa však nikto bez metly nemal pokúšať.

Porskovov chyták: Triafač, ktorý má práve prehadzovačku, vyletí hore, čím medzi triafačmi súpera vyvolá dojem, že sa snaží uniknúť a skórovať, lenže v tom prihrá spoluhráčovi, ktorý čaká dole, aby ju chytil. Tento manéver nesie meno podľa ruského stíhača Porskovova.

Leňochodí záves: Aby sa hráč vyhol dorážačke, visí na metle dolu hlavou a rukami aj nohami pevne zviera rúčku.

Opakovaná osmička: Obranná taktika strážcu, ktorá sa používa zvyčajne v prípade trestného strieľania, keď strážca veľkou rýchlosťou opisuje slučky okolo všetkých troch bránkových obručí a snaží sa zablokovať prehadzovačku.

Parkinovská pinzeta: Tento manéver nesie meno po pôvodných členoch družstva Wightownských tulákov, ktorí s týmto herným variantom prišli ako prví. Dvaja triafači zovrú súperovho triafača z obidvoch strán do klieští a tretí letí priamo proti nemu.

Plumptonov prelet: Stíhačov manéver: zdanlivo nenápadná a náhodná zmena smeru, pri ktorej stíhač polapí ohnivú strelu do rukáva. Pomenovaný je po Roderickovi Plumptonovi, hráčovi Tutshillských tornád, ktorý ho použil pri slávnom stretnutí roku 1921, keď chytil ohnivú strelu v rekordnom čase. Hoci niektorí kritici tvrdia, že išlo o náhodu, Plumpton do smrti trval na tom, že presne to chcel.

Spätný švih: Manéver, pri ktorom hráč udrie dorážačku spätným rozmachom palice, takže namiesto pred seba ju pošle za seba. Presné nasmerovanie je veľmi náročné, manéver sa však výborne osvedčil v prípadoch, keď chceme zmiasť protihráčov.

Transylvánsky trik: Tento obranný zásah, ktorý prvýkrát použili na majstrovstvách sveta roku 1473, spočíva v predstieranom údere namierenom na nos protihráča. Ak úder nedopadne, nejde o porušenie pravidiel: praktické použitie je však ťažké, ak obidvaja súperi letia na rýchlych metlách.

Útočná formácia Jastrabia hlava: Triafači sa zoradia do šípovitého útvaru a spoločne letia k bránkovým stožiarom. Tento manéver súpera často zastraší a predstavuje nesmierne účinný spôsob, ako vytlačiť jeho hráčov z vlastnej polovice.

Vronského finta: Stíhač sa rúti priamo na zem a predstiera, že hlboko pod sebou vidí ohnivú strelu. Na poslednú chvíľu však svoj pád zastaví a zmení smer. Účelom je donútiť súperovho stíhača, aby sa vyrútil za ním a havaroval. Finta dostala meno podľa poľského stíhača Jozefa Vronského.

Woollongonský tanec: Tento herný variant, ktorý doviedli k dokonalosti Woollongonskí bojovníci, spočíva v rýchlom križovaní sem a tam, ktoré má zmiasť súperových triafačov.

Spätná prihrávka: Triafač prihrá prehadzovačku cez plece svojmu spoluhráčovi. Presné nasmerovanie je však veľmi ťažké.